Minipoviedka: Terra Nova
Napísané dňa 17 Jún 2009
Chvíľu som stál pred dverami mojej kajuty. B114/2. Táto miestnosť bude prestavovať miesto, kde strávim najbližšie dva roky. Kovové steny, dvadsaťpäť metrov štvorcových. No, tak to nenaťahujme.
Po dotyku ovládacieho panela sa dvere nehlučne odsunuli do strany. Nie je počuť ani šum motorčeka, pomyslel som si. To preto, že loď je nová, uvidíme na konci cesty.
Kabína zodpovedala mojím predstavám. Hneď za vstupom sa na ľavo nachádzali ďalšie dvere do hygienického bloku, oproti pod malým oknom bol pracovný kút na na pravo obytná časť.
Tašku s vecami som hodil do kúta. Na vybalenie mám čas. Zamieril som k oknu. Bol som rád, že som si dokázal vybaviť kabínu s výhľadom. Pozerať celú dobu len do chladných oceľových stien nie je veľmi lákavá perspektíva.
Výhľad bol zaujímavý, no na obežnej dráhe som nebol prvý krát a tak ma pohľad na našu planétu neohúril. Skôr som zosmutnel. Už nikdy sa moje nohy nedotknú Zeme.
Mŕtve a spálené kontinenty bolo vidno jasne. Neboli nad nimi žiadne mraky. Možno kvôli tomu, že tam neboli vodné plochy, ktoré by im pomohli tvoriť sa. Neviem, na toto odborník nie som.
Severná Amerika a Ázia. Centrá moci tohto tisícročia. Bývalé centrá. Teraz pustina. A kvôli čomu. Kvôli jednej planéte, ktorá je teraz jediná nádej ľudstva.
Zahĺbený v myšlienkach som sa posadil.
Kto za to všetko vlastne mohol? Američania? Rusi? Číňania? Myslím, že už nie je dôležité, na koho padne vina. Aj tak nie je nikto, koho by súdili a obhajovali. Zostala len polovica populácie, ktorá to má na tejto planéte spočítané. Ktorej sa zrazu prehodil rebríček hodnôt. Prepych a pohodlie ustúpilo prežitiu.
Prečo sa všetci hrnú do vesmíru? Prečo musí flotila lodí troch najväčších mocností objaviť planétu, kde sú podmienky na prežitie tak blízke tým na Zemi? A prečo musia v týchto chvíľach vyplávať na povrch tie vlastnosti ľudí, ktoré z nás robia takých podlých tvorov? Prečo hrabú všetci pre len pre seba, bez čo i len najmenšieho ohľadu na druhých? A sú kvôli tomu schopný rozpútať vojny.
Zbrane sme vedeli vždy vyrábať dobre. Silné a účinné. Našťastie posledný konflikt, kedy sa použili tie najnebezpečnejšie, netrval tak dlho, aby sa vystrelili všetky. No aj tieto stačili, aby zahubili miliardy životov a skrátili životnosť Zeme na nejakých 70 rokov.
To bolo pred desiatimi rokmi. Vtedy sa zvyšné štáty spojili a Svetové Združenie rozhodlo o presťahovaní ľudstva na novú planétu. Pomenovali ju „Terra Nova”. Nová Zem. Aké príhodné. Keby sme nezničili starú, nemuseli sme mať novú.
Na tom stretnutí padli aj ďalšie rozhodnutia. Napríklad, že sa vyšle loď s inžiniermi, biológmi a inými odborníkmi, ktorý pripravia novú planétu pre príchod ostatných.
A medzi nich patrím aj ja. Som projektant. To, že som z malej krajiny v srdci Európy nikoho nezaujíma, teraz berú všetkých. Rodinu nemám, takže môj odchod nebol pre mňa ťažký. Ale cnieť sa mi bude. Predsa len mám našu Matku Zem rád.
Postel sa vysunula zo steny stlačením ovládacieho panela. Vyzerala pohodlne. Stále s plnou hlavou myšlienok som si ľahol. Dokážeme to? Podarí sa nám pripraviť planétu na príchod štyroch miliárd ľudí? Podarí sa nám dostatočne využiť zdroje, ktoré mám planéta ponúkne, alebo si len tak tak vystačíme zo surovinami, ktoré máme uložené v nákladnom priestore, ktorí tvorí väčšinu lode? Tých otázok je veľa.
Loď sa mierne zachvela. Cítil som to asi preto, že sa moja kajuta nachádzala blízko pristávacích plošín. Na loď budú ešte asi týždeň prichádzať menšie lode dopravujúce zvyšok posádky a zásob. A potom, vesmír volá.
Zaspať sa mi nepodarilo. Bolo toho na mňa vnútorne veľa. Tak som sa znovu presunul k stolu, v počítači som si vyvolal dokumentáciu k projektom a naplno sa do nej ponoril. Toto je moja budúcnosť, tak prečo ju odkladať.
4 odpovedali na Minipoviedka: Terra Nova
Kvalitka Peťo! Melanchólia z toho priam sáľa. Super, že si niečo napísal, ale zahanbuješ ma ;) Budem sa musieť prinútiť niečo napísať…
:) Ďakujem. Veď by sa zišlo stretnúť a načať ďalšiu poviedku :)
Nuda. Veď sa tam nič nedeje. Celé je to o tom, že chlapík sedí alebo stojí vo svojej kajute vo vesmírnej lodi. :D Podľa mňa by si si to mohol dovoliť v poviedke, alebo novele, alebo románe. Myslím to plytvanie časom čitateľa. Ale minipoviedka by mala byť nadupaná a v závere by malo prísť šokujúce odhalenie.
Napísať kvalitnú minipoviedku je ťažké. Musíš vymyslieť šokujúce odhalenie a napísať ho na formát A4 tak, aby ho medzičasom čitateľ neodhalil. Pár som napísala. Niektorí čitatelia mi na to skočili. Ale sofistikovaný čitateľ moje šokujúce odhalenie vždy odhalil ešte pred záverom. :D
Písať minipoviedku je ako beh na 100 metrov. Musíš to rozbaliť od začiatku do konca vo vysokom tempe. Nemôžeš bežať, ako keď bežíš maratón, kde musíš šetriť silami.
:) dik za koment.
Hej, viem, je to málo akčné. Nevznikalo to ako minipoviedka, možno aj preto. Proste som chcel napísať niečo také, ako Braňo napísal, melancholické abo tak. Minipoviedky písať neviem, tak som sa o to veľmi ani nepokúšal :)