Rytier Smrti
Napísané dňa 13 August 2009
Bol tu jeden rytier,
do vlasti svojej zaľúbený,
keď bojoval, tak za mier,
neprávosťou pobúrený.
Jeho činy veľké boli,
pobil hordy nepriateľov,
vína a jedla dostával plné stoli,
to všetko od priateľov.
Veru časy to boli slávne,
keď jeho hra na udatnosť,
ničila lúpežníkov výpravy marné
a zanikala neprávosť.
No ako sa vraví,
nič večne netrvá,
tak aj tieto časy mali,
zachvíľu nájsť svojho netvora.
Tým sa stala ríša cudzia,
s armádou temnou a krutou,
že sviatky mieru a pokoja,
ostali spomienkou dávnou.
A tak si znovu zbroj svoju nasadil rytier,
bol vlasti svojej verný ochranca,
no neodhadol proti nepriateľovi sily svoje
a okolo neho zaklapla sa pasca.
Únosca dobre poznal slabosť jeho,
pretože sláva ho vo všetkých krajoch predchádzala,
tou bola dŕžava zbavená všetkého zlého,
ktorú mú múdra kráľovná darovala.
Nepriateľovi rytierov spôsob života odporný bol
a smrť sa mu ako nízky trest zdala ,
preto jeho kraj spálil a ľudí všetkých prebodol,
prepustil rytiera aby temnota ho potrestala.
Musí sa priznať, agresor pravdu mal,
rytier zmysel svojho života stratil,
no život vziať si nedokázal
a preto do mŕtveho kraja svojho sa vrátil.
Vtedy sa mu budúci osud zjavil,
tak riadiť sa ním započal,
vrahov, zlodejov a iných vandalov lovil,
svoje zlyhanie tým pomstieval.
Takto žil až do konca,
kým zostarli jeho kosti,
niektorý ho mali za povstalca,
iný za Rytiera Smrti.
Článok zatiaľ nikto nekomentoval.